Site specific realizovaný v regionálnej galérii v Martine vychádza z privlastnenia si situácii, ktoré nastávajú v týchto inštitúciách. Nemožnosť vkľude si pozrieť výstavu bez toho aby nás niekto nekontroloval od chrbta, klopkajúce topánky podporujúce kontrolu.
Akcentovaný chrbát sa tak stáva niečím podobným čo opisuje Peter Rezek ako „protostena“. Poprosila som pani strážiacu galériu aby nechala diváka nerušne si pozrieť výstavu. Samozrejme na ostatných poschodiach nech sa správa ako je zvyknutá. Týmto pre niektorých divákov vznikla dvojaká situácia. Taktiež situáciu „pozerania sa z poza chrbta“ som vybrala z fotografického archívu a vystavila.

Na to aby divák vôbec vošiel dnu, je potrebný objekt pozerania, ktorý nemá byť samoúčelným objektom. Vzhľadom na kolísavú kvalitu programu regionálnej galérie sú pre mňa fascinujúce rôzne svetelné objekty (lustre), ktoré sama galéria nevníma ako artefakt a vymieňa ich za efektívne svietidlá (pri rekonštrukcii v 1987 boli prizvaní architekt, sklár a sochár aby vytvorili interiér galérie). Preto určujem za objekt nazerania fragment inventáru galérie – taburetky, stojace lampy a stolík, na ktorom sú fotografie z inštalovania pôvodných svietidiel do daných výstavných priestorov. 

Výstavný projekt s Jurajom Gáborom a Danielom Didom pre Turčiansku galériu v Martine.
Kurátor a autor textu: Ján Kralovič