PRÁCE‎ > ‎NAUTILUS /2012‎ > ‎

Čítanie ako pytliactvo

Michel de Certeau: Čtení jako pytlačení

 „Rétorika chôdze“ M. de Certeau pokladá vedľa seba chôdzu v meste a čítanie textu, tak ako je možné voľne kráčať mestom a zablúdiť tak je možne pohybovať sa v čítanom texte. Dlhodobo na sebe pozorujem neschopnosť chronologického čítania a sledovania príbehovosti v beletrii. Je to spôsobené tým, že pričítaní odbieham do vlastných myšlienok a vynárajú sa mi vlastné paralely s čítaným textom až sa nakoniec stratím vo vlastných myšlienkach a pokračovanie v čítaní nie je možné. Ďalší krát otváram knihu na inom mieste kolobeh sa opakuje. Nezískavam celistvý obraz z knihy, ale čiastočný – interpretovaný mnou.

 „Čtení jako pytlačení“

 V úvode štúdie sa Certeau vymedzuje voči predstave pasívneho prijímania „nízkej kultúry“ davmi. Vyvracia zaužívaný názor, že „konzumenti se usazují, média cirkulují. Jediná svoboda davů spočívá v tom, že spásají denní dávku simulaker, které systém mezi jejich členy distribuuje.“ (s. 136). Dôvod hľadá v takto jednostrannom chápaní aktu konzumpcie, kedy sa elita domnieva, že spoločnosť je formovaná produktmi, ktoré sú jej vnucované. Predpokladá sa, že sa stávame podobní tomu čo nasávame, a nie, že to čo prijímame uskutočňujeme podobným tomu čo sme, alebo si to privlastňujeme. Spochybňuje prirovnávanie čítania s pasivitou. Čítanie podľa neho znamená „putovať systémom“, opätovne poukazuje na analógiu medzi systémom textu a napr. stavebným usporiadaním mesta alebo supermarketu. Rozličnosť literatúry, podľa vtedajších štúdií, neväzí v texte ale v spôsobe akým je čítaná a aký význam jej dá čitateľ – nie je autorom, ale objavuje v textoch niečo iné, než bol ich zámer. Prekvapivo v tomto odseku Certeau končí otázkou či je možné túto čítaciu aktivitu rozšíriť okrem literárnych kritikov aj na bežného konzumenta.

V poslednom odseku nazvanom Prostory pro hry a lsti priamo prirovnáva fyzickému pohybu. Čítaniu sú vlastné posuny, návraty – „chodí sem a tam, střídavě mámené, hravé, protestujíci, toulavé.“ Čítanie sa v priebehu storočí stalo gestom oka. „Čtení sa vymaňuje z podloží, které ho určovalo, odděluje se od něho. Autonomie oka ruší spoluúčast těla na textu, odpoutává ho od místa písma. Z psaného dělá objekt a subjektu dává větší možnost pohybu.“ Týmto obhajuje čitateľskú drzosť, ktorí ma schopnosť meniť text čítaním. Odkazuje k Barthesovi, ktorý rozlíšil tri druhy čítania; také ktoré sa zastavuje pri rozkoši zo slov – erotické; také, ktoré beží až nakoniec a omdlieva nedočkavosťou – lovecké; také, ktoré povzbudzuje túžbu písať – iniciačné.

Každopádne tento text okrem pre mňa sympatických paralel medzi textom a jeho užívateľom, je obhajobou más, ktoré nemajú byť považované za hlúpe.

Kapitoly z dějin a teorie médií http://www.artforum.sk/catalog/dvorak-tomas-ed:kapitoly-z-dejin-a-teorie-medii/?mod=catalog&detail=46718/