PRÁCE‎ > ‎

LABYRINTOVANIE /2009

Ukotvená v stereotypoch, vnímam svoje prázdne/ plné chôdze. Čakajúca na autobus, očakávajúca zmeny, míňam čas vo vymedzených/ vymyslených schémach dlažieb, v líniách múrov do labyrintov ja. 
„Mať silnú záľubu v otázkach, ktoré sa dnes nikto neodváži klásť, odvahu na zakázané, predurčenie na labyrint.“
 (Labyrintový človek nehľadá nikdy pravdu, ale vždy len svoju Ariadnu - nech vám nahovára čokoľvek. 
F. Nietszche: Antikrist)



 
                      


Pochopiac rozdiel medzi bludiskom a labyrintom, v ktorom človek neblúdi ale jasne tuší jednu jedinú cestu, jeden jediný cieľ, jeden jediný stred, dúfajúc v odhalenie ja.
Miesta labyrintov prechádzaním.
V bludisku Petržalky nachádzam labyrinty, staré ihriská, ktorých charakter využívam pre zhmotnenie svojej potreby labyrintovej chôdze vo vymyslených schémach.
3 rôzne druhy, 3 rôzne schémy, 3 rôzne chôdze....


                  



Krok za krokom prenikám hlbšie, nachádzajúc schémy pre fotografický záznam miesta, centrom ktorého som ja, pozerajúc zo 4 rôznych uhlov, do 4 svetových strán.
Definujúc veci čo najpresnejším spôsobom, zakresľujem pôdorysy. Tieto labyrinty mi ponúkajú možnosť chôdze v nich, vytváram tak vlastné automatické mapy fyzických pohybov, automatické kresby možných pohybov v daných schémach.