Ukotvená v stereotypoch, vnímam svoje
prázdne/ plné chôdze. Čakajúca na autobus, očakávajúca zmeny, míňam čas vo
vymedzených/ vymyslených schémach dlažieb, v líniách múrov do labyrintov
ja.
„Mať silnú záľubu v otázkach, ktoré sa dnes nikto neodváži klásť,
odvahu na zakázané, predurčenie na labyrint.“
(Labyrintový človek nehľadá
nikdy pravdu, ale vždy len svoju Ariadnu - nech vám nahovára
čokoľvek. F. Nietszche: Antikrist)
Pochopiac rozdiel medzi bludiskom a labyrintom, v
ktorom človek neblúdi ale jasne tuší jednu jedinú cestu, jeden jediný cieľ,
jeden jediný stred, dúfajúc v odhalenie ja.
Miesta labyrintov prechádzaním.
V bludisku
Petržalky nachádzam labyrinty, staré ihriská, ktorých charakter využívam pre
zhmotnenie svojej potreby labyrintovej chôdze vo vymyslených schémach.
3 rôzne
druhy, 3 rôzne schémy, 3 rôzne chôdze....
Krok za krokom prenikám hlbšie, nachádzajúc schémy pre
fotografický záznam miesta, centrom ktorého som ja, pozerajúc zo 4 rôznych
uhlov, do 4 svetových strán.
Definujúc veci čo najpresnejším spôsobom, zakresľujem
pôdorysy. Tieto labyrinty mi ponúkajú možnosť chôdze v nich, vytváram tak
vlastné automatické mapy fyzických pohybov, automatické kresby možných pohybov
v daných schémach.
|
|
